Satanizmus si vyžaduje štúdium, nie uctievanie.
Anton Szandor LaVey
Vitajte na stránkach o súčasnom satanizme!
Sú určené laickej verejnosti aj akademikom, satanistom aj ne-satanistom.
Sú vytvorené tak, aby poskytovali rýchlu orientáciu pre tých, čo o téme vedia málo, a zároveň dostatok nových podnetov pre tých, ktorí sa už dobre vyznajú.
***
Na začiatok odporúčame odbúrať niektoré často rozšírené mýty
O satanizme všeobecne alebo čo na týchto stránkach (ne)nájdete
Satanizmus.. Pre mnohých to najväčšie zlo, pre iných materiál na konšpiračné teórie, pre ďalších zase len výraz adolescentného vzdoru, a pre niektorých životná filozofia.
Na týchto stránkach možno nájsť informácie o jeho jednotlivých formách. Tento krátky článok má slúžiť na orientáciu, ako základný prehľad a pokus o ich rozdelenie.
V širšom slovazmysle je satanizmus čokoľvek čo sa má nejakým spôsobom pozitívne k satanovi. Teda nie len náboženstvo či filozofický smer, ale aj literárne dielo so Satanom v úlohe hrdinu, ospevovanie Satana v hudbe alebo aj výtvarné umenie so satanskou tématikou.
Hlavný objekt nášho záujmu bude satanizmus v užšom slovazmysle, satanizmus ako relatívne ucelený náboženský či filozofický smer. Jeho vzniku predchádzali legendy a výmysly o údajných satanistických aktivitách. Tieto mali pôvod vo fantázií folklóru a cirkvi, a skresľujú predstavy o satanizme u značnej časti laickej verejnosti až do dnes. Je to jeden zaujímavý paradox: vymyslená legenda o satanizme predchádza reálne praktizovaný satanizmus.
Ten sa objavil až v modernej dobe, konkrétne v roku 1966 založením Cirkvi Satanovej Antonom LaVeyom, i keď isté náznaky a niektoré jeho jednotlivé prvky boli prítomné už pred tým. Ako to už s náboženskými hnutiami býva, došlo k schizmám a mnohí na LaVeya nadviazali či išli vlastnou cestou. A tak týchto odnoží vzniklo hneď niekoľko, načo sa vytvorili snahy ich v tejto rôznorodosti nejako zatriediť. Uvedieme tu najnovšie (a podľa nás najpresnejšie) rozdelenie [+], ktoré zároveň nie je zbytočne komplikované. Podľa toho, o čo satanisti opierajú svoje predstavy a ich postoja k nadprirodzenému sa dajú rôzne prúdy rozdeliť do dvoch (plus jednej zvláštnej) širokých kategórií
-
Racionalistický satanizmus, je voči mystike a okultizmu skeptický. Namiesto toho sa opiera o filozofiu, vedu a z časti aj intuíciu. Vieru v nadprirodzené bytosti odmieta a satana chápe len ako symbol (laveyánsky satanizmus, satanizmus v ponímaní The Satanic Temple).
-
Ezoterický satanizmus nepodkladá svoje tvrdenia vedou a racionálnym myslením, ale čerpá z tradícií západného okultizmu, pohanstva, ale aj z východných náboženstiev. Satana chápe ako viac menej reálne existujúcu bytosť (sétianizmus, luciferianizmus Michaela W. Forda, teisticky poňatý satanizmus Diane Very)
-
Takzvaný reakčný satanizmus sa dá zredukovať na reakciu voči bežným náboženstvám, najčastejšie voči kresťanstvu, ale aj voči normám, či kultúre všeobecne. Chýba však predstava, čím by mali byť nahradené. Do istej miery majú reakčné elementy aj formy satanizmu zaradené do jednej z dvoch vyššie uvedených kategórií.
Toľko autori rozdelenia, teraz naše poznámky k nemu. Prvá kategória býva niekedy popisovaná ako laveyánsky či ateistický, čo je podľa nás nepresné. Laveyánsky nie, pretože nie je jediný, ktorý sem spadá a navyše jeho ranné spisy možno interpretovať aj v intenciách ezoterického satanizmu. A „ateistický“ považujeme za nevýstižný vzhľadom na to, že Satan, hoci len ako symbol, tu nachádza uplatnenie v estetike a rituáloch, a je tak centrálny, že je po ňom celý myšlienkový prúd pomenovaný. Ateizmus by sme ponechali vyhradený takým systémom, kde absentujú mýtické postavy v akejkoľvek podobe – či už ako entity existujúce nezávisle na našej imaginácií alebo ako metafory. Preto ostávame pri označení racionalistický satanizmus (a laveyánsky nech je jedna z jeho podskupín).
Často sa tiež stretávame s pojmom „tradičný“ alebo „pôvodný“ satanizmus, čo je pojem značne problematický. Jeho zástancovia sa odvolávajú na predlaveyánsku tradíciu, ktorá však, ako si neskôr ukážeme, nie je presvedčivo doložená.
Popísané rozdelenie, aj keď ho považujeme za najvýstižnejšie, má takisto svoje limity. Nie vždy všetko spadá jednoznačne do jednej z troch popísaných kategórií a navyše mnohí satanisti sa ako jednotlivci inšpirujú v rôznych smeroch.
Mohlo by sa zdať, že sa jedná o veľmi rôznorodé hnutie. Takmer u všetkých však možno pozorovať spoločný základ. Aj keď satana chápu rôzne čo sa týka toho či je symbol alebo reálna bytosť, hodnoty, ktoré ktoré satan stelesňuje, sú vo všetkých prúdoch satanizmu veľmi podobné: Silný element individualizmu s dôrazom na individuálne „ja“ a jeho prospech – či už sa jedná o jeho zdokonaľovanie alebo pôžitok. Kritický postoj voči tradičným náboženstvám a element vzbury majú taktiež všetky prúdy satanizmu spoločné.