Konečný cieľ LHP v jej pôvodnom význame je, rovnako ako na RHP, dosiahnutie nirvány, splynutie s absolútnom, oslobodenie od cyklu utrpenia a opakovanej reinkarnácie. V tomto sa, ako si neskôr ukážeme, zásadne líši od neskoršieho ponímania rozšíreného v západných ezoterických kruhoch.

 

Na tomto mieste nemáme priestor venovať sa Tantre ako takej, len toľko že je to z veľkej časti náboženstvo Cesty pravej ruky. Podľa Frawleyho [+], Tantra, dokonca ani tá LHP, neodporúča spomínané zakázané praktiky za účelom sekulárneho pôžitku, ale len ako prostriedky na duchovný rast. Frawley píše o možnosti občasného používania metód LHP ako „šokovej terapie“ tými, ktorí inak nasledujú Cestu pravej ruky. Napríklad keď sú adepti fixovaní na myšlienku čistoty do takej miery až to prekáža duchovnému rastu, alebo na prelomenie túžby po zakázanom, keď je táto premenená na posvätenú akciu, ktorá je následne ponúknutá božstvu. Tradícia, ktorá používa praktiky LHP Tantry ako priamy prostriedok k sebarealizácií, je podľa autora dokonca aj v samotnej ľavorukej Tantre menšinou. Dodáva, že sa jedná o „zriedkavý nebezpečný prístup, ktorý nás oberá o záruky chrániace nás na našej duchovnej ceste. Nie je pravdou, že táto cesta je pre Tantru charakteristická alebo že pravá tantra si ju vyžaduje.“

​

Ako Cesta ľavej ruky prišla na západ a ako sa Satanizmus dostal na Cestu ľavej ruky  

​

Účelom tohto článku je ukázať, ako došlo k spájaniu Cesty ľavej ruky so satanizmom. Preto nebudeme písať podrobne o všetkých okultistoch, ktorí s pojmom LHP nejakým spôsobom pracovali, ale uvedieme len relevantné. Na západe sa dnes k LHP hlásia dve odlišné subkultúry: (1) neo-tantrické smery ktoré spadajú pod tzv. hnutie New Age a (2) satanizmus s jeho rôznymi odnožami. Vzhľadom na to, že celý web je o satanizme, sa budeme venovať tej druhej skupine.

 

Aj keď Blavatská, zakladateľka Teozofickej spoločnosti, možno nebola prvá a ani jediná, ktorá začala používať výrazy Cesta pravej ruky a Cesta ľavej ruky na západe, jej verzia bola (nanešťastie) tá, ktorá mala dnešný stav (ne)chápania LHP v západných okultných kruhoch najväčší vplyv. Blavatskej spotvorená verzia bola veľmi jednoduchá: LHP je zlá, je to čierna mágia; RHP je dobrá, stotožňovaná s bielou mágiou; pričom Blavatská bola samozrejme tá dobrá. Zeena a Nikolas Schreck konštatujú, že si ťažko predstaviť horší výklad Cesty ľavej ruky, než ten ktorý spáchala madam Helena Petrovna Blavatsky. Schreckovci pripomínajú, že v pôvodnej Ceste ľavej ruky ide naopak o prekonanie kategórií dobra a zla.

 

Drvivá väčšina západných okultistov bola ovplyvnená Blavatskej interpretáciou. My sa na tomto mieste nebudeme zaoberať všetkými. Pre úplnosť však uvedieme, že boli aj výnimky, ako napríklad Julius Evola alebo Fraternitas Saturni, ktorí myšlienku LHP pochopili lepšie. Nebudeme sa im tu však dopodrobna venovať, nakoľko nemali na moderný satanizmus výraznejší vplyv.

 

Blavatskej nepodarený výklad prevzal aj Crowley. Ten však v žiadnom prípade nebol stelesnením LHP, ako sa poniektorí domnievajú. Táto mylná predstava vznikla skôr procesom atribúcie než identifikácie (viz. hlavný článok o histórií satanizmu), tj. Crowley sám takéto spojenie kategoricky odmietal. Hoci Crowley kontakt s východnými náboženstvami mal, manželia Schreckovci v jeho diele nenachádzajú nič, čo by nasvedčovalo zasväteniu do iniciácie Cesty ľavej ruky. Na tomto mieste jeho meno uvádzame, pretože nepriamo prispel k miešaniu LHP so satanizmom. Podľa Zeeny Schreck, LaVeyovej dcéry bol LaVey ovplyvnený beletristickým dielom Dennisa Wheatleyho, The Devil Rides Out, pojednávajúcom o tajnej satanistickej sekte. Pri písaní robil Wheatleymu poradcu Crowley. Do tohto diela sa takto dostal Crowleyho nepresný, Blavatskou ovplyvnený výklad LHP, odkiaľ sa tento dostal k LaVeyovi. Verzia Zeeny Schreck je zaujímavá, či je však pravdivá, alebo alebo sa LaVey dostal k tejto myšlienke iným spôsobom (asociácia Cesty ľavej ruky so satanizmom mohla byť v tej dobe rozšírená aj bez Wheatleyho knihy), nevieme. Isté je len to, že LaVey nikde nediskutuje originálny význam LHP a zmieňuje sa o nej len veľmi okrajovo. 

​

​

Čo robí Satanizmus na Ceste ľavej ruky

 

LaVey však na označení LHP nijako zvlášť nebazíroval a zdá sa, že pôvodne LHP nemala v satanizme žiaden zvláštny význam. V Satanskej Biblií nájdeme o LHP jedinú zmienku: "Satanizmus nie je náboženstvo bieleho svetla; je to náboženstvo tela, pozemského, zmyselného – nad tým všetkým je Satan, stelesnenie Cesty ľavej ruky." Nikde v jeho dielach však nie je upresnené, čo Cesta ľavej ruky znamená. V jeho nasledujúcej knihe, Satanské Rituály sa tento výraz párkrát objaví v súvislosti s Ceremóniu dusnej atmosféry a v litánií k Satanskému krstu. V jeho knihe Devils Notebook sa objaví len raz, aj to veľmi okrajovo, v Satan Speaks sa nespomína vôbec. Zdá sa, že v LaVeyovom satanizme mal pojem LHP tak nepodstatný význam, že sa ním LaVey nikdy hlbšie nezaoberal a použil ho viac menej náhodne, v súlade s mylnou interpretáciou, ktorá má pôvod u Blavatskej. Aj keď isté podobnosti medzi jeho satanizmom a pôvodnou Vama Marga existujú - oba systémy pracujú so všeobecne zavrhovanou symbolikou (ľavá ruka, Satan) už vo svojom názve; využívajú prelamovanie tabu ako prostriedok zbavenia sa určitých osobných limitov (napr. význam čiernej omše v laveyánskom satanizme je zbaviť sa kresťanských obmedzení, ktoré boli jednotlivcom zvnútornené); a nebránia sa zmyslový pôžitkom - laveyánsky Satanizmus a Vama Marga  tak robia v celkom inom kontexte a sledujú iné ciele.

 

O niečo viac rozpracovanú verziu LHP možno nájsť v sétianizme. Zdá sa však, že Aquino a jeho nasledovníci si takisto nerobil ťažkú hlavu z jej pôvodného významu. Aj keď Aquino vo svojich materiáloch spomína, že termín Cesta ľavej ruky má pôvod v Tantre (! používa pri tom slovo „reportedly“ tj. „údajne, vraj“ - akoby to ani nepovažoval za daný fakt), nadväzuje na Blavatskej spájanie LHP s čiernou mágiou, RHP s bielou. Ako by toho nebolo dosť, celé to pomieša s jeho vlastnou koncepciou čiernej a bielej mágie, kde biela mágia vedie k splynutiu individuálnej psyché s absolútnom [+]. Podľa učenia Sétovho Chrámu je teda RHP cestou rozpustenia „ja“ v objektívnom univerze; LHP naopak zahŕňa vedomý pokus o zachovanie existencie individuálnej psyché v objektívnom univerze. V Sétovom Chráme sa používanie označenia LHP uchytilo, čo vidíme aj na literatúre, ktorú Sétov Chrám zverejňuje. Don Webb, niekdajší veľkňaz Sétovho Chrámu vydal knihu s názvom Essential Guide to The Left-Hand-Path. V západnom okultizme pomerne vplyvná kniha Lords of The Left Hand Path je dielom Stephena Flowersa, takisto člena Sétovho Chrámu. Podľa neho sú kritériá LHP nasledovné: 1) Seba-zbožštenie, čím myslí spomínané zachovanie individuálnej psyché) 2) Antinomianizmus, tj. porušovanie konvencií 3) Individualizmus 4) Iniciácia 5) Mágia. Kniha nepojednáva len o Sétianizme, ale hľadá prvky LHP v rôznych náboženstvách a filozofiách naprieč históriou, a aj v laveyánskom satanizme. 

 

Dnes sa už každá satanská skupina, ale aj podobné skupiny, napríklad luciferiáni, sétisti atď. označujú ako „Left-Hand-Path“, aj keď už v inom význame, než o čom bola pôvodná Vama Marga. Domnievame sa, že toto rozšírenie spôsobil práve Sétov Chrám. Akademik Kennet Granholm (publikované v [+]), ktorý sa zaoberá západným ezotericizmom, vypozoroval, že západná LHP je konštrukt tvorený nasledujúcimi diskurzmi:

 

• Ideológia individualizmu, kde v centre univerza je daná osoba ako individuum 

• Cieľ seba-zbožštenia, interpretované rôzne, najčastejšie však tak, že daná osoba preberá plnú kontrolu nad svojim životom 

• Antinomianizmus, kde jednotlivec spochybňuje/porušuje sociálne a náboženské normy

 

Ak teda niekto v západnej ezoterickej subkultúre hovorí o Ceste ľavej ruky, má podľa autora vo väčšine prípadov namysli vyššie uvedené. 

 

V posledných rokoch však možno pozorovať, že mnoho týchto západných nasledovníkov LHP sa čoraz viac (aj keď je to stále skôr zriedkavé) oboznamuje s jej východnými koreňmi a originálnym obsahom. 

​

Dá sa špekulovať, aký tu má táto západná LHP, odklonená od svojho pôvodného významu, účel. Je to zastrešujúci pojem pre náboženské smery, ktoré sú si nejakým spôsobom podobné? Alebo je využívaná, lebo identifikovať sa ako satanista stratilo svoje kúzlo a LHP znie exotckejšie? Naskytujú sa aj ďalšie otázky: Treba na toto posunutie pôvodného významu nahliadať ako na spotvorenie originálu - dezinterpretáciu, alebo môže byť reč o vylepšení, prispôsobení do kontextu západnej kultúry - reinterpretácií? Čitateľ, teraz už lepšie informovaný, si môže vytvoriť názor sám. 

​