LaVeyánsky Satanizmus

Úvod

Moderný satanizmus sa zrodil na Valpuržinu noc (30. Apríl) v roku 1966, keď Anton LaVey založil v San Franciscu Satanovu Cirkev. Základy jej učenia zhrnul v Satanskej Biblií.

Satan sa v LaVeyovej interpretácií satanizmu neberie ako doslovne existujúca entita, ale ako symbol osobnej slobody, prirodzenosti a revolty voči tradičným náboženstvám . Jeho chápanie sveta a aj človeka je naturalistické a materialistické. V poznávaní namiesto slepej viery zdôrazňuje pochybovanie a kritické myslenie. Podporuje individualizmus, egoizmus a pôžitkárstvo. Satanská etika je založená na odplácanie dobrého dobrým a zlého zlým. Rituálne obete, či už zvieracie alebo ľudské, sú striktne odmietané.

Týmto sa LaVey stal prvým, kto zo satanizmu urobil ucelený myšlienkový smer [+].  V nasledujúcich odsekoch sa pozrieme na jeho základy. Nasledovať budú odkazy na články pojednávajúce o jeho jednotlivých aspektoch hlbšie.

Vznik Cirkvi Satanovej

 

Približne koncom 50. rokov dvadsiateho storočia začal Anton Szandor LaVey (vlastným menom Howard Stanton LeVey) vo svojom viktoriánskom "čiernom dome" v San Franciscu poriadať prednášky na rôzne okultné témy. Tieto aktivity postupne vyústili do sformovania skupiny pravidelných záujemcov. Medzi účasníkov stretnutí patrili napríklad barónka Carin de Plessen, investor Donald Werby, spisovateľka Shana Alexandrová, tvorca filmov Keneth Anger či antropológ Michael Harner. Vzniklo tak zoskupenie Magický Kruh, z ktorého sa neskôr sformovala Cirkev Satanova (Church of Satan), ďalej len C. S.

Oficiálne sa tak stalo na Walpuržinu noc (z 30. Apríla na 01, Mája) roku 1966. LaVey si v súlade s tradíciu stredovekých katov a čiernych mágov rituálne vyholil hlavu a vyhlásil sa za veľkňaza Cirkvi Satanovej . "Použili sme receptúru deväť dielov spoločenskej serióznosti k jednému dielu pobúrenia" - komentoval LaVey vznik organizácie.

 

Hneď v prvých rokoch vzniku vzbudila C.S. obrovský záujem médií. Na satanskej svadbe jej dvoch prominentných členov sa zhromaždilo také množstvo novinárov a fotografov, aké sa v San Franciscu nezišlo od otvorenia Golden Gate Bridge.

Ďalšia udalosť, ktorá vzbudila značnú pozornosť bol satanský krst Zeeny, LaVeyovej trojročnej dcéry: "Namiesto toho, aby sme z nej zmyli hriechy ktorých sa nedopustila - ako sa to robí pri kresťanskom krste, glorifikujeme jej prirodzené inštinkty a posilníme jej chuť do života." Citovali LaVeya vtedajšie médiá.

V roku 1969 LaVey vydal Satanskú bibliu, čím sa jeho učenie stalo prístupným pre verejnosť. V dôsledku toho sa dovtedy lokálna C.S. začala rozrastať po celom USA (a neskôr aj medzinárodne). Do tej doby bola ideológia satanizmu zdokumentovaná v interných materiáloch cirkvi. V tom istom roku vstúpil do organizácie aj Michael A. Aquino, ktorý sa neskôr odštiepil a založil Sétov Chrám (Temple of Set). Toľko k vzniku a k začiatkom C. S. [+], teraz sa poďme pozrieť na jej ideológiu.

LaVeyov Satan

 

Najprv voľne parafrázujeme jeden z častých omylov, ktoré možno nájsť v slovníkoch a encyklopédiách zaoberajúcich sa témou satanizmus len povrchne (a zodpovedá aj rozšírenej laickej predstave): Satan je chápaný ako protiklad (kresťanského) Boha, teda ako stelesnenie zla. Satanizmus je potom len negáciou kresťanstva a vychádza z jeho teológie. Toto nám však na pochopenie moderného satanizmu ani zďaleka nepostačí. V LaVeyovom poňatí Satana sa kresťanské predstavy odrážajú len čiastočne, v mnohom ich presahuje a inšpiráciu si berie aj inde. James R. Lewis [+], profesor zaoberajúci sa novými náboženskými hnutiami uvádza nasledovné zdroje, z ktorých podľa neho LaVey syntetizoval svoju predstavu o Satanovi:

  1. Tradičný folklór o Diablovi a rôznych nepriateľských entitách v mytológií.

  2. Autori v období romantizmu, ktrorí vytvorili literárny obraz ušľachtilého, prometheovského Satana odporujúceho dehumanizujúcim aspektom modernej spoločnosti a tradičnej religiozite.

  3. Tradícia rituálnej mágie, obzvlášť Crowleyho interpretácia tejto tradície.

  4. Široká škála zdrojov populárnej kultúry, napr. literatúra, film, a hudba, pojednávajúce o Satanovi.

Podľa LaVeya predstavuje Satan [+] "opozíciu voči všetkým náboženstvám, ktoré človeka zatracujú frustrujú pre jeho prirodzené inštinkty. Rolu zlého dostal jednoducho preto, lebo stelesňuje telesné, pozemské a svetské aspekty života." Poukazuje na jeho podobnosť s pohanskými božstvami, zvlášť tými, ktoré po nástupe kresťanstva démonizované. Satan preňho predstavuje "mnohostranný kľúč k neznámu," ďalej "prírodnú silu, mocnosť temnôt, ktorá bola takto nazvaná preto, že ju žiadne náboženstvo z temnôt nevytiahlo." Alebo slovami Burtona H. Wolfa, ktoré sformuloval v úvode k Satanskej Biblií: "Je duchom pokroku, ktorý je pôvodcom všetkých veľkých hnutí, ktoré prispeli k vývoju civilizácie a k zdokonaleniu ľudstva. Je duchom revolty vedúcej k osobnej slobode, stelesnením všetkých herezií, ktoré oslobodzujú človeka."

Často diskutovanou otázkou je, či Lavey veril v Satana ako reálne existujúcu bytosť či prírodnú silu, alebo to bol preňho len symbol. Kým niektoré pasáže v Satanskej Biblií podporujú skôr prvú hypotézu, jeho neskoršie vyjadrenia a interpretácia súčasného vedenia C. S. naznačujú čisto symbolické chápanie [+].

Kozmológia: satanský pohľad na svet

 

Ako už bolo napísané v stručnom úvode, pohľad satanistov na svet je materialistický. Materializmus je forma filozofického monizmu, podľa ktorej všetko čo existuje je hmota: aj duševné fenomény vedomie a psychické javy sú výsledkom interakcie hmoty (mozgu). Hneď v prvých dvoch kapitolách Luciferovej knihy Satanskej Biblie nájdeme niekoľko viet z ktorých je zrejmé, že sa LaVey na svet díva v súlade s materializmom:

"Všetky náboženstvá spirituálnej povahy sú výtvorom človeka. Celý systém bohov vytvoril len svojím materiálnym mozgom."

 

"Satanista si uvedomuje že človek, a akcia a reakcia univerza môžu za všetko, a nenamýšľa si, že by za tým stál niekto iný."

 

"Človek si vždy vytváral svojich bohov, a nie oni jeho."

V druhom z deviatich satanských vyhlásení zavrhuje všetky duchovné ilúzie a spirituálne vzdušné zámky a povzbudzuje svojich prívržencov, aby sa zamerali na svoju reálnu, zmyslovú existenciu.

"2. Satan znamená živú existenciu namiesto spirituálnych ilúzií!"

Na tomto mieste je potrebné dodať, že v Satanskej Biblií sa nájdu aj pasáže, ktoré takejto interpretácií protirečia. Na jednom mieste považuje Boha za akýsi neosobný "faktor rovnováhy v prírode" a "mocnú silu, ktorá prestupuje univerzum a udržuje ho v rovnováhe," inde sa zase o Satanovi zmieňuje ako o "prírodnej sile, mocnosti temnôt" a z jeho kapitoly o mágií (Kniha Belialova zo Satanskej Biblie) je zrejmé, že predpokladal jej reálnu účinnosť. Je preto sporné, či bol laveyánsky satanizmus v čase svojho vzniku skutočne čiste materialistický, v ktorom chýbala akákoľvek predstava o bohu či duchovných bytostiach a Satana chápal len ako symbol. Súčasná C. S. pod vedením Gilmora sa jednoznačne prikláňa k ateistickej interpretácií [+].

"Príroda zahŕňa všetko čo existuje. V prírode nie je nič nadprirodzeného."

"Duchovno je ilúzia. Som čisto telesný, pozemský, zmyselný."

"Bohovia nie sú. Som ateista." 

"Život nemá vlastný zmysel, len biologické imperatívy. Zmysel svojho života si teda určím sám."

"Ja rozhodujem o tom čo má hodnotu. Ja som svoja vlastná hodnota a preto som svoj vlastný Boh."

 

Prečo je teda satanista, keď neverí v reálnu existenciu Boha ani Satana? Gilmore pokračuje nasledovne:

"Chopím sa ľudskej potreby symbolov ako prostriedkov na vytiahnutie podstaty komplexných myšlienkových štruktúr."

 

"Symbol, ktorý najlepšie ilustruje moju náturu ako uvedomelej šelmy je Satan, stelesnenie zmyselnosti, spravodlivosti a sebaurčenia."

Niektoré definície náboženstva trvajú na viere v nadprirodzené javy a bohov. Je preto otázkou, či je možno takto chápaný laveyánsky satanizmus povžovať za náboženstvo. Nie nadarmo ho Gilmore nazval "unreligion (ne-nábženstvo)." Alebo slovami jedného z členov Sect of Horned God: "Ateizmus je moja ne-viera, satanizmus moje ne-náboženstvo."

Antropológia: človek a satanizmus

 

Rovnako materialisticky sa LaVey díva aj na človeka:

 

"Už o sebe nemôže uvažovať ako o tvorovi, rozdelenom na dve časti, telesnú a duchovnú, ale vidí, ako sa prelínajú, na čo v svojej neskutočnej hrôze zisťuje, že sú len telesné - A VŽDY BOLI! Potom buď deň čo deň k smrti nenávidí sám seba, alebo sa raduje, že je tým, čím je!"

V protiklade k iným náboženstvám, ktoré pripisujú veľký význam duchovnej stránke človeka, je LaVeyov satanizmus náboženstvom telesnosti a zmyselnosti.

Na človeka sa díva naturalisticky, chápe ho ako súčasť živočíšnej ríše. Podľa siedmeho satanského vyhlásenia "Satan znamená človeka ako zviera, niekedy lepšieho, častejšie však horšieho než tí, ktorí kráčajú po štyroch, človeka, ktorý sa vďaka "božskému duchovnému a intelektuálnemu vývoju" stal najhorším a najpodlejším zvieraťom zo všetkých."

Vyobrazenie Satana a všemožných démonov má v tradičných náboženstvách často zoomorfné prvky. Podľa LaVeya je to dôkazom toho, že človek má neustálu potrebu popierať, že je takisto zvieraťom. Satanizmus toto vyobrazenie prevzal, tieto symboly však nepovažuje za zavrhnutiahodné, ale sa k ním hrdo hlási. Na oslavu živočíštnosti a pripomenutie si faktu, že človek sa vo svojej prirodzenosti nelíši od zvierat, bol LaVeyom v jeho diele Satanské Rituály spísaný rituál s názvom Tierdrama (Zvieracia dráma).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Koncepcia človeka tak zapadá do materialistického vnímania sveta, popísaného vyššie: Človek je teda živočích a takzvané duchovno je len výtvorom jeho biologického mozgu. Jeho zánikom po smrti tela sa existencia končí. V posmrtný život satanisti neveria: "Život je veľký pôžitok, smrť veľké odriekanie," znie veta ktorou LaVey doplnil dielo Ragnara Redbearda než ho zakomponoval do úvodnej časti k Satanskej Biblií. Na tomto výklade LaVeyovho učenia sa väčšina jeho prívržencov zhoduje aj napriek tomu, že do Satanskej biblie zaradil špekulatívnu kapitolu s názvom Naplnenie ega ako cesta k posmrtnému životu. V nej načrtol myšlienku, že ak si človek počas života vybuduje silné ego, zachová sa aj po smrti fyzického tela. Neskôr sa tohto nápadu chopila spirituálne orientovaná odnož Cirkvi Satanovej, Sétov Chrám. LaVey a jeho nasledovníci od myšlienky posmrtného života upustili.

Etika

 

Etika tvorí dôležitú súčasť satanizmu a vychádza zo satanského pohľadu na svet a na človeka tak ako bol popísaný vyššie. To znamená, že sa nepredpokladá posmrtný život a je orientovaná na pozemskú existenciu. Autoritu neodvodzuje od božstva alebo nadprirodzenej bytosti ale odvoláva sa na prirodzenosť, resp. na to, čo si satanisti predstavujú pod prirodzenosťou. Dôležité piliere tvoria individualizmus, osobná sloboda a z toho vyplývajúca zodpovednosť za vlastné jednanie.

 

Ako alternatívu voči askéze tradičných náboženstiev hlása laveyánsky satanizmus oddávanie sa pôžitkom. Len tak sa podľa neho možno stať vyrovnaným človekom bez frustrácií, ktoré by mohli škodiť vlastnej osobe i okoliu. Pôžitok satanisti jasne odlišujú od nutkania, ktoré je naopak dôsledkom tlaku, obmedzenia vôle, alebo neschopnosti oddávať sa pôžitkom. Inými slovami ide o situácie, keď satanista nie je pán svojich túžob, ale je nimi ovládaný (mohli by sem napríklad spadať závislosti alebo dôsledok potláčania prirodzených túžob, ktoré sa takto stanú nutkaním a predierajú sa na povrch nevedomky).

 

V satanistickej morálke hrá významnú rolu reciprocita: zodpovednosť voči zodpovedným, láskavosť k tým, ktorý si to zaslúžia a pomsta namiesto nastavenia druhej tváre. Ako láska tak aj nenávisť sú považované za prirodzenú súčasť ľudskej interakcie, pričom musia byť spravodlivo nasmerované podľa toho, čo si ten ktorý blížny zaslúži. Bezpodmienečná láskavosť ku všetkým je podľa satanskej etiky neprirodzená, nereálna a navyše nepraktická: "Ak sa snažíte milovať každého, len oslabíte svoje city voči tým, ktorí si vašu lásku zaslúžia." Pomsta vyplýva z prirodzenej potreby a okrem toho má pragmatický význam - adresát, ktorý si ju vyslúžil tak pocíti následky svojho správania a druhý krát si svoje činy lepšie premyslí. Všetko sa pri tom musí držať v rámci zákona. Dôležitý element v satanskej etike je totiž zodpovednosť, teda pripravenosť niesť následky vlastného konania.

 

Sexualite venoval LaVey v Luciferovej Knihe zvláštnu kapitolu. Satanský postoj k tejto téme možno zhrnúť nasledovne: Ani jednotlivec ani spoločnosť nemá právo určovať iným spôsob a frekvenciu uspokojovania ich sexuálnych potrieb. Jedinou zásadou je, aby všetci účastníci boli plnoletí a aby v tom boli dobrovoľne. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa jedná o banalitu. V dobe, keď LaVey svoje dielo vytvoril, však zďaleka nešlo o samozrejmosť.

 

Zvláštne miesto má v satanizme sebapoznanie. Sebaklam sa odmieta a LaVey ho zaradil medzi satanské hriechy. Sebaklam v satanistickom chápaní znamená presvedčenie o vlastnej duchovnej nadradenosti prameniace z toho, že si určité vlastnosti nepriznáme. Pre ilustráciu príklad zo Satanskej Biblie: "Každý farizejský pánbičkár tvrdí že miluje svojich nepriateľov, pritom keď mu ublížia, utešuje sa predstavou že ich Boh potrestá." LaVey stúpencom tradičných náboženstiev často vytýkal pokrytectvo, podobných príkladov preto v Satanskej biblií nájdeme viac.

Rituálna prax a satanské sviatky

 

Ceremónie a rituály s magickými prvkami tvoria nezanedbateľnú časť laveyánskeho satanizmu, a to aj napriek vyššie popísanému materialistickému výkladu sveta. Aj keď vychádza z presvedčenia, že bohovia sú výtvorom ľudskej imaginácie, považuje rituály za prirodzenú potrebu. A práve toto uspokojenie potreby je leitmotívom satanských rituálov v laveyánskom ponímaní. Takzvané "vyššie poznanie," a všemožné astrologické a metafyzické nánosy sú naopak odmietané.

 

 

 

 

 

 

 

Podľa účelu sa rituály dajú rozdeliť na dva typy: ceremónie a magické rituály. Cieľom ceremónií je oslava určitého aspektu života alebo upevnenie presvedčenia. Vykonávané sú spravidla skupinovo a majú charakter psychodrámy. Príklady takýchto ceremónií možno nájsť v LaVeyovej knihe Satanské rituály, ktorá je, i keď v mizernom preklade, dostupná aj v češtine. V magických rituáloch ide naopak o splnenie určitého priania a v neposlednom rade o odreagovanie emócií spojených s týmto prianím. Tento typ rituálov popísal v Belialovej Knihe Satanskej Biblie, kde ho nájdeme v troch rôznych formách: deštrukčné rituály na vybitie hnevu a uvalenie kliatby, sexuálne rituály na uvoľnenie sexuálnych túžob a privolanie vytúženého partnera či vyvolanie odozvy v ňom, a nakoniec súcitné rituály na vylievanie smútku a privolanie pomci sebe či druhému. Pokiaľ ide o reálnu účinnosť týchto rituálov, bol LaVey aj tu (podobne ako v otázkach ontologického statusu Satana, viz. vyššie) dvojznačný. Dodáme, že okrem tejto rituálnej mágie, ktorú LaVey nazval väčšia mágia (Greater Magic), existuje v satanizme aj menšia mágia (Lesser Magic), ktorá nemá rituálnu podobu a zahŕňa rôzne manipulatívne triky využitím aplikovanej psychlógie.

 

Obetovanie ľudí a zvierat satanské rituály neobsahujú, nakoľko sú takéto praktiky v hlbokom rozpore so satanskou filozofiou. Ako sme videli, je satanizmus materialistické "náboženstvo" tela, nie ducha, ktoré velebí život. Preto nemôže byť žiaden tvor zabitý pri/kvôli náboženskému rituálu. Navyše satanisti neveria ani v reálnu existenciu entity, ktorej by obeť bola určená. Mýtus o krvavých rituáloch má korene vo fantázií (Viz. napr. časť o histórií satanizmu, alebo najčastejšie mýty).

 

Za najvyšší satanský sviatok sú v súlade s egoistickým zameraním laveyánskeho satanizmu považované vlastné narodeniny. Čo sa týka ostatných sviatkov, sú prevzaté z pohanstva. Ide o slnovraty, rovnodennosti, Valpuržinu noc a Halloween.

© 2016 - 2017 Všetky práva vyhradené

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now